blickyho svet

Dúho sem rozjímau či to sem zaradzit auebo neé. Predsaj enem ket ten jazykový zákon fčilejky puací, abych sa snád nedopusciu ňejakého prohrešku. Ale potem predsaj enem ve mje zvíťaziu nad strachem pocit, že bych mjeu spropagovat našu krásnú kultúru a lúbezvučný jazyk. Anebo jak já zvyknem ríkat– vyvíjat osvjetovú činnost. Tak sem sa rozhodeu, že Vám budem odfčilejky pjekňe po kapkách predctavovat nás Záhorákú. Budete si moset ponajprf zvyknút na našu svéráznú pjeknú reč, enomže na druhej straňe sa budete moci chuáuit, že umíte další svjetový jazyk. Nebojte sa já vám ždycky k temu pridám aj suovník. O nás záhorákoch  sa s veuikú oblubú ríká, že sme strasňe húpí. Aue šak to konc není pravda ludé zuatí! To enem paščekári nás tak pomúvajú a zbytek Slovenska temu vjerí. Aj proto sem sa rozhodeu, že Vám postupňe predstavím Záhorákú, protože o nás skoro vúbec nic nevíte a potem enem tým paščekárom šecko vjeríte.

My Záhoráci zme konc prátelskí a veselí ludé. Zme už dúhé roky pokojňe usadzení v Záhorskej ňížiňe. Po levej ruce máme našich bratrú Moravákú a po pravej ruce ste Vy. Teda ponajprf sú hory a za ňima Vy. Tady u nás nejsú žádní kmíni. Tí sú až hen f Trnavje anebo na Myjavje. Zme velice pohoscinní, dáme aj to predposuedňí, co máme. Máme rádzi hostú, huavne ket donesú vauty, aue nemosíte sem chodzit furt, potem začínáme byt moc podezíraví

Co bych tak úvodem ešče rekel? Ná vímjá? Šak by aj mohuo stačit, šak stejňak to budete čítat aj týdeň. Jak mja ňeco napadne tak napíšem víc. Zatát stačiuo. Mjete sa!

Slovníček:

rozjímau- rozmýšľať

enem- len

ríkat- hovoriť

enomže- lenže

chuáuit- chváliť

odfčilejky- odteraz

húpí- hlúpi

konc- práve

paščekári- obyvatelia hl. mesta

pomúvajú- ohovárajú

ponajprf- najskôr

kmíni- zlodeji

podezíraví- podozrievaví

Ná vímjá?- Čo ja viem?

stejňak-  aj tak

Zatát- zatiaľ